Rovno ti poviem, že nie vždy som sa mal tak dobre, ako dnes. Pravda je taká, že ešte vo svojich tridsiatich rokoch som neveril, že by to bolo možné. Myslel som si, že každý bohatý človek mohol získať peniaze len podvodom a každý, kto je šťastný, to len predstiera.

Žil som v tom, že život musí byť boj, lenže nemusí. Prišiel som na to, že život vôbec nemusí byť taký ťažký, ako sa hovorí. V živote môžeš mať presne to, po čom túžiš, pretože nič nie je nemožné. Som toho živým dôkazom.

Som vlastne obyčajný východniar z chudobnej rodiny. Ako dieťa som bol vedený k jedinému – nevybočovať z radu, držať sa pri zemi a, hlavne, byť so všetkými zadobre.

Táto výchova ma ale viedla do väčších a väčších sračiek. Vyrástol zo mňa lenivý demotivovaný chlap s prácou, ktorú neznášal a s priateľkou, s ktorou si nerozumel. Zo všetkých strán som navyše počúval, že by som mal byť vďačný za to, čo mám, a držať hubu a krok.

Lenže ja som nechcel. Niekde hlboko som cítil, že toto nemôže byť všetko. Že v živote toho predsa musí byť viac, než len "TOTO".

Netrvalo dlho a môj život sa rozpadol na kúsky. V tridsiatke som sa rozišiel s partnerkou (vtedy už snúbenicou) po 7,5 ročnom vzťahu a prišiel som aj o tú prácu, ktorú som neznášal. Zostal som vtedy sám vo Viedni, kde som býval, s piatimi eurami vo vačku a jedným nájmom zaplateným dopredu.

Dva mesiace som plakával v depresiách na podlahe a pýtal sa nahlas: „Prečo? Prečo ja?“ Keby mi moja susedka, dôchodkyňa, každý večer nezavesila na kľučku suché pečivo, asi by som v tom byte umrel.

A presne vtedy mi to došlo. Keby som tam vtedy umrel, trvalo by najmenej dva týždne, než by sa o tom niekto dozvedel (až by sa smrad mojej mŕtvoly dostal ventiláciou von). Tak sám som v tom čase bol.

Uvedomil som si, že na moje volanie nikto neodpovie. Že mi nikto nepríde na pomoc a že jediný, kto mi môže pomôcť, som ja sám.

Vedel som, že takto to ďalej nejde. Utrel som si slzy, zodvihol sa z podlahy a urobil pevné rozhodnutie, že sa už nebudem ľutovať. Zostávať v úlohe obete je síce pohodlné, ale dlhodobo vedie do nekonečnej hlbiny nešťastia a zúfalstva.

Nedokázal som si predstaviť, že tam, kde som bol, by som zostal ešte ďalších X rokov.

Začal som na sebe makať. Jasné, prežil som si vzostupy a pády, ako to už pri učení metódou pokus-omyl býva. Nakoniec som ale objavil systém, pomocou ktorého je možné skutočne zmeniť život k lepšiemu!